Nie je lab ako lab.

Miešanie fotografickej chémie v domácej tmavej komore. Budapešť 1946 © Rudolph Ungvary / Fortepan

Slovo lab (laboratórium) alebo v našom prípade labák, naznačuje, že sa jedná o miesto, kde sa pracuje s chemickými látkami. V ozajstnom fotografickom laboratóriu sa chemicky spracováva fotografický materiál tzv. mokrou cestou. Filmy prechádzajú viacerými chemickými roztokmi, či už manuálnym procesom alebo strojovo. Jedná sa o remeselnú fotografickú prácu, ktorú učia už len málokde.

Vo filmovej ére 20.teho storočia fungovali tzv. minilaby alebo "hodinové" fotolaby. Boli to miesta, kde Vám v obehovom stroji vyvolali filmy de facto na počkanie. Takéto minilaby boli masovkou. Bavíme sa o dobe, kedy digitálne fotoaparáty neboli dostupné pre bežného smrtelníka a mobilné telefóny nemali vstavané foťáky. 80te a 90te roky minulého storočia boli pre tento biznis golden mine. Bežný minilab na dobrom mieste v stredne veľkom meste spracovával stovky filmov denne. Dole uvedené fotografie minilabov nám poskytol Martin Pettitt z UK.

Takto vyzeral bežný minilab 90tych rokov v obchodnom centre. © Martin Pettitt

© Martin Pettitt

Príchodom prvých dostupných digitálnych fotoaparátov na prelome milénií sa postupne minilaby začali pretransformovávať na digitálne minilaby, ktoré boli akýmsi hybridom - premostením analógovej a digitálnej doby. Filmová éra začala upadať a filmové foťáky postupne nahradili digitálne. Veľa minilabov v tej dobe skončilo, pretože pre mnohé z nich bolo finančne neúnosné upgradovať staré analógové minilaby na moderné digitálne, ktoré v tej dobe stáli milióny korún. Ako príklad uvedieme skener Fujifilm Frontier SP-3000, ktorý používame u nás vo Film labáku, v tej dobe stál približne 40 tisíc dolárov.

Srdce našej skenovacej miestnosti - skener Fujifilm Frontier SP-3000. © Film labák

Napriek finančne náročnej transformácií niekoľko minilabov dokázalo prežiť. Iné pohltili chainové nadnárodné firmy a stali sa z nich prevažne zberne a obchody s fototechnikou. Tieto "minilaby" existujú dodnes, ale s laboratóriami majú spoločné len veľmi málo. Nájdete v nich väčšinou len spotrebný tovar a nanajvýš zopár samoobslužných termosublimačných tlačiarní / kioskov. V hlavných mestách SR a ČR funguje viacero fotolabov, ktoré nevyvolávajú filmy priamo v prevádzke, ale služby vyvolania si nechávajú vykonať inde, trebárs aj u nás. Film labák vyvoláva filmy pre viaceré fotolaby po celom Slovensku, vrátane hlavného mesta. Horšie to je v ostatných okresných a krajských mestách, kde je fotolabov, kde stále filmy vyvolávajú "in house", ako šafránu. Sú však aj výnimky, ktoré to paradoxne nevzdali a ešte stále "zbierajú" filmy, dokým sa im "oplatí pustiť stroj", v ktorom im zatiaľ oxiduje chémia. Tá keď sa na dennej báze neregeneruje, stratí svoju silu podobne, ako keď necháte na stole pohár vína a po týždni si z neho odpijete. A votre santé. Ak chcete mať pekné farby a filmy bez nečistôt, takéto miesta treba oblúkom obchádzať, prípadne ich využiť na iné služby, ako analógové.

Obchod s foto technikou. Neapol © Pál Kristek / Fortepan

Po roku 2010, kedy sa (predovšetkým na západe) začala filmová komunita opäť prebúdzať, vznikli na svete moderné profesionálne laby s novým prístupom k médiu a k zákazníkom. Mnohé z týchto labov, prevádzkované z drvivej väčšiny fotografmi, od USA, cez Španielsko, Nemecko, Belgicko, Anglicko, Švédsko, Rumunsko... až po Trenčín, sú združené v rôznych pracovných skupinách, v ktorých si navzájom vymieňame skúsenosti, riešime problémy a pracujeme na vylepšeniach, ktoré môžu priniesť lepšie výsledky pre filmovú komunitu. Filmová éra 20.teho storočia sa už nikdy nevrátila v plnej sile, ale dostatočne pulzuje na to, aby film naďalej (pre)žil. A preto šup-šup do svojich obľúbených labov, ktoré sú odkázané na podporu svojich zákazničiek a zákazníkov. A len vďaka nej stále prežívajú.

Páčil sa vám článok? Zdieľajte ho s priateľmi

Facebook

Twitter

Štítky